ODKIAĽ SME 2

ODKIAĽ SME ♠ KAM SMERUJEME ♠ AKÝ BUDE NÁŠ OSUD

Postupne sa znižuje teplota, tým aj pohyb atómov. Aj keď fúzia ešte pokračuje, začína už významne pôsobiť gravitácia a stláčať jadro hviezdy. Keď hviezda spáli všetky zásoby Hélia, začne bombardovanie jadier ďaľších prvkov, ako Kyslík, Uhlík, Dusík a fúzia sa opäť obnoví. Ale to už vznikajú ťažké prvky ako Kremík, Síra, Železo alebo v horných sférach hviezdy aj Zlato, prípadne ešte ťažšie prvky. Pri tejto reakcii sa už nová energia neuvoľňuje, naopak fúzia si ju odoberá od jadra a to je začiatok konca hviezdy. Znižovanie teploty a pohybu atómov znamená že obrovská sila gravitácie jadra zvíťazí. V hviezde sa formuje nestabilita, vzniká cibuľový efekt mnohých vrstiev, pričom tie z ťažších prvkov sú vytláčané ešte doznievajúcou fúziou. Na ne gavitácia nemá taký dosah, pretože sa postupne vzdialili od jadra na mnoho miliónov km. Hviezda sa takto zváčší a vzniká takzvaný ČERVENÝ OBOR . Okolo jadra sa už nebude uvoľňovať nová energia a sila jeho gravitácie narastá, medzi jednotlivými vrstvami hviezdy vznikajú značné rozdiely v tlaku, teplote a sile G. Nakoniec nestabilita hviezdy dosiahne vrchol a zotrvanie jej hmoty v jednom celku je neudržateľné. Gravitačná sila jadra už konečne zvíťazí a hviezda sa zrúti do seba, výbuchom zvaným SUPERNOVA . Táto explózia je jednou z najmocnejších vo vesmíre. Dlhé miliardy rokov trvala jadrová reakcia vo vnútri hviezdy a nakoniec sa v zlomku sekundy zrúti do malého, no superhustého objektu. Obrovský výbuch odmrští vonkajšiu sféru, tvorenú stredne ťažkými a ťažkými prvkami, ďaleko do vesmíru, všetkými smermi. Zo samotného jadra sa stáva Biely trpaslík, ktorý bude ešte dlho svietiť vo Vesmíre, slabým odrazom svetla a bude prakticky studený. Ak by išlo o veľmi hmotnú hviezdu, tá sa vyžiari podstatne rýchlejšie. Má životnosť približne 0,5 - 2 MLD rokov, pretože tu platí zákon, že čím je hviezda hmotnejšia, tým rýchlejšie spáli svoje palivo a oveľa skôr exploduje v Supernovu. Jej hmotné jadro sa podľa podmienok zmení na Neutrónovú Hviezdu, Pulzar, Magnetar alebo dokonca na Čiernu dieru.

Taký istý osud čaká aj naše Slnko, ktoré patrí medzi stredne veľké a jeho životnosť sa odhaduje na 10-12 MLD rokov. Momentálne je asi v polovici. Zdá sa nám, že okolo vo Vesmíre sa nič nedeje. Ale to je len náš pozemský pohľad, výrazne krátkodobý. Naša Slnečná sústava je síce v relatívne riedko zaplnenom okrajovom ramene Mliečnej dráhy, ale deje sa toho veľa. My však nemáme možnosť zdieľať vesmírny čas. Jedna sekunda na Zemi - to je ako 1000 rokov z hľadiska Vesmíru. A za tisíc rokov prebehnú normálne geofyzikálne zmeny, ku ktorým má okolitá hmota v súvislosti s priestorom a časom nakročené. Tieto zmeny neminú ani našu Zem. Ideálne podmienky pre život, ktoré sa na nej vytvorili, sú dielom nahodného zoskupenia hmoty a fyzikálnych zákonov práve v tejto časti Vesmíru. Keď tieto aspekty podrobíme skúmaniu, až taká náhoda to nie je. V každej špirálnej Galaxii je na okrajoch viac miesta a čím bližšie do jej stredu je to prehustené. No a podmienky pre život nášho typu nemôžu byť v priestore blízkych hviezd a silných vysokoenergetických žiarení.

Ľudstvo si vytvorilo mylný názor na celé dianie na Zemi a vo Vesmíre. Časť populácie je presvedčená, že Zem sa so všetkým vysporiada bez ohľadu na naše správanie. Ďaľšia časť si myslí, že sa nevysporiada a my ju zničíme. Už samotný ich náhľad na prírodu je chybný, pretože ani Vesmír a rovnako ani Zem sa nebudú usporadúvať ani renovovať. Zem bude po zmenách existovať alebo aj neexistovať, podľa nových podmienok. Ak si myslíme, že všetko sa nejako upokojí, Zem sa uzdraví a vráti nám krásne slnečné dni, tak je to veľký omyl. Budú na nej podmienky adekvátne tomu, čo sa udeje. Ako dôkaz nám môže poslúžiť ČERVENÁ ŠKVRNA na Jupiteri. Už viac ako 500 rokov tam prúdi vietor rýchlosťou približne 560 km/h, čo si na Zemi nevieme predstaviť, naše hurikány majú okolo 200 km/h. Trvá tam neustále bez prestávky, pretože nastali fyzikálne podmienky pre túto smršť a bude tam, až dovtedy, kým sa niečo nezmení. Jeho atmosféra je tak hustá a ťažká, že na povrchu jadra planéty stlačený vodík vytvára kvapalinu. Za takého tlaku preskakujú elektróny z atómu do atómu a vzniká elektrická vodivosť. Búrky na Jupiteri sú teda nepredstaviteľné peklo. Podmienky sú dôsledkom pomerov na planéte.

Takto sa správa príroda bez ohľadu nato, čo si ľudia vybájili a ku komu sa budú modliť. Isté je, že aj Zem skončí svoju púť, ide len o to či v útrobách Slnka, z ktorého sa stane červený obor alebo po zásahu ľudí, exoplanét, zmeny obežnej dráhy, celkového vychladnutia Slnka atď, možností je nekonečné množstvo.
/ Na obrázkoch: Planéta Osiris, vzdialená 150 svet. rokov, je tak blízko svojho Slnka, že sa jej odparuje atmosféra-; Galaxia Triangulum ; Mraky stvorenia /

Zrejme sa nikdy nedozvieme čo je to Vesmír, aký je veľký a či má koniec. Už len malý krok do Kozmu nás presviedča, že bez pozemských podmienok neprežijeme ani chvíľku. To je dôkaz, že človek je výplodom Zeme, vznikol v štádiu jej vývoja, ako určitá forma hmoty. Potrebuje pre svoju krehkú bioexistenciu atmosféru, tlak a gravitáciu Zeme. Bez týchto atribútov nastávajú vážne komplikácie pre jeho život. Stačí tak málo, napríklad znížiť obsah kyslíka v dýchateľnom vzduchu a človek ani nezistí, že postupne stráca vedomie, naopak, nevedome upadne do bezvedomia. Takzvaná duša človeka je prejav vysoko vyvinutej hmoty a jej produkty, ako reč, pocity, mozgová činnosť smrťou človeka zanikajú. Duša odtrhnutá od človeka nemôže existovať, pretože to nie je hmota, iba jej prejav. Preto sa ani nemôže uchovať. Nie je to ani žiarenie. V mozgu síce vznikajú kmity,ale sú to hodinky, ktoré tikajú a prestávajú tikať. Premení sa iba hmota z ktorej bol človek zložený , na inú hmotu. Tá bude mať zasa svoj prejav, adekvátny svojmu štádiu existencie. Vedomie teda nie je hmota. Je to prejav, ktorý iba ukazuje vlastnosť hmoty v danom okamžiku.

Vesmír sa mení rýchlo vo svojom čase. Z hmoty, ktorú odmrštila Supernova do ďalekého priestoru sa tvoria nové hviezdne spoločenstvá, nové planéty. Nie je zaujímavé, že prvky, ktoré vyprodukovali hviezdy sa nachádzajú aj v nás, dokonca sú stavebnými prvkami nášho života ? Napríklad Uhlík, Vodík a Kyslík v bunkách, Železo v krvi, Vápnik v kostiach. Nie je zaujímavé že dýchame zmes Dusíka s Kyslíkom, na čom sme životne závislí, že naše rastliny prijímajú Kysličník Uhličitý, vylučujú Kyslík a naša Zem obsahuje Kremík, Síru, Železo a mnoho prvkov z poslednej fázy života Hviezd ? Odkiaľ teda sme ?

ODKIAĽ TEDA SME ?????????????????

Unikátny zážitok z prechádzky Vesmírom poskytuje toto VIDEO.

PRECHÁDZKA S HUBBLOVÝM TELESKOPOM

NÁVRAT NA 1.STRÁNKU

email doeug@outlook.com