Zoznam stránok

ODKIAĽ SME ?


NAJNOVŠIE VESMÍRNE OBJAVY


Nové poznatky


Novodobý rozmach vedomostí o vesmíre nastal po uvedení do činnosti
 HUBBLOVHO  teleskopu, ktorý nám ukázal neuveritelné a dosiaľ nevídané vesmírne diaľky. Pri ich skúmaní prichádza do úvahy známy Einsteinov atribút   ČASOPRIESTOR. 

Obrázky, ktoré nám ukázal, boli fascinujúce a nečakané. Vtiahol nás do reality veľkého diania v kozme, naznačil minimum sveta nášho ľudského chápania a vnímania. Aký je vesmír v skutočnosti veľký, nám ukázal jeden jeho záber, z ktorého odfotografoval  100 mil. hviezd  z našej susednej galaxie ANDROMEDY  Galaxia Andromeda obsahuje vyše 450 miliárd hviezd a je dvakrát väčšia a trikrát hmotnejšia ako naša. Hubblov vesmírny ďalekohľad je projekt medzinárodnej spolupráce medzi NASA a Európskou vesmírnou agentúrou. Poslal na Zem snímky s doteraz najostrejším a najväčším obrazom tejto susednej galaxie. Jeho nové zábery ešte nikto nikdy nevidel aj preto sú také fascinujúce a niektoré ťažko pochopiteľné. [ Na obr.]


  FOTO  1  


Vzdialenosti k týmto objektom sú nepredstaviteľné. Len cesta rádiového signálu na Mars a späť trvá 44 minút a ten je takpovediac za humnami. Na koniec našej Slnečnej sústavy je 18 miliárd km, to sme schopní pochopiť, ale vzdialenosť k našej susednej a najbližsej hviezde   PROXIMA CENTAURI  43 Biliónov km, to je veľmi ťažká predstava pre ľudský mozog. Preto vedci zaviedli jednotku 1 svetelný rok, čo je približne 9,5 Bilióna km, teda vzdialenosť , ktorú svetlo urazí za 1 rok. Pretože i svetlu trvá nejakú dobu, než k nám dorazí, vidíme vlastne objekty ako vyzerali pred mnohými rokmi. Pozeráme takto ďaleko do histórie. Napríklad červeného obra  BETELGEUS  vidíme, aký bol pred 600 rokmi. Pomocou Hubblovho teleskopu sí radi prezeráme hviezdy a ďaľšie objekty s vedomím, že vidíme aké boli pred miliónmi až miliardami rokov.

Z tých najvzdialenejších telies Vesmíru k nám ešte svetlo ani nedorazilo. Práve rýchlosť svetla je to, čo nám zväzuje ruky a nedovolí dostať sa ďalej za hranice našej Slnečnej sústavy, čiže do do hlbokého Vesmíru. Ten je plný zvláštnych objektov a kozmických javov, od našej  MLIEČNEJ DRÁHY  až po galaxie, vzdialené miliardy svetelných rokov. Dokazuje to aj zatiaľ najslávnejší záber Hubblovho ďalekohľadu, ktorý vedci nazvali  HUBBLOVO ULTRA HLBOKÉ POLE . Je na ňom znázornený len malý kúsoček oblohy z nášho pozemského pohľadu, ale zväčšený nám ukázal obrovský priestor plný hviezd a planét.

Medzi najzáhadnejšie objekty vo Vesmíre rozhodne patria NEUTRÓNOVÉ HVIEZDY  ,neskutočne rýchlo sa otáčajúce a vyžarujúce zväzok tak silných rádiových vĺn, že by nás okamžite zničili, ak by sa objavila nejaká v dosahu našej Slnečnej sústavy. Ich otáčky dosahujú stovky až tisícky za sekundu. Sú pozostatkom najväčšieho známeho výbuchu vo Vesmíre, Supernovy. O to podivnejšie je, že okolo nich boli objavené aj planéty, i keď život na nich by bol vylúčený. Hmota takejto Neutrónovej hviezdy, nazývanej aj  PULZAR , je tak hustá, že jedna jej lyžička by vážila tisíce ton. Zvláštnosťou, zatiaľ nie celkom prebádanou, sú aj  MAGNETARY , ktorých magnetické pole je tak silné, že by dokázalo okamžite vymazať údaje z našich magnetických a čipových kariet, ak by sa objavili v blízkosti našej Slnečnej sústavy. Tajomstvo sa ukrýva aj na Plutovom mesiaci Mirande, sonda NASA tam vyfotila 20 - 25 km hlboké rokliny a praskliny. Zaujímavá je aj  VÍROVÁ GALAXIA , v ktorej sú hviezdy tak nahusto, že prípadné planéty v ich blízkosti sú určite rozžhavené a teda neobývateľné. Obrázok nám ukazuje aj takzvané  PILIERE STVORENIA , zložené z prachu a plynu. Je to ukážka nového zrodu hviezd a planét, ktorá nám môže veľa napovedať, ako vznikajú sústavy hviezd, či galaxií. Spájaním sa hmoty prachu a plynov vzniká prvá gravitačná sila, stúpa tlak a teplota, ktorá napokon dosiahne viac ako 10 miliónov stupňov a zapáli jadrovú reakciu spájania jadier atómov Vodíka Začne sa tvoriť nové Slnko. Táto reakcia vydrží 2 až 15 MLD rokov, podľa veľkosti Slnka. Reakcia prebieha tak dlho, až sa hviezde minie všetok Vodík. Ten sa zmení jadrovou fúziou na Hélium. Potom sa vytvoria podmienky pre druhotnú fúziu. Slnká obyčajne vznikajú vo dvojici, pričom okolo seba obiehajú. Pozorované boli aj obrovské štvorhviezdy, teda štvorica sĺnk, vzájomne okolo seba obiehajúcich.


 VESMÍRNA ODYSEA

BODES NGC NEUTRÓNOVÁ HVIEZDA
GALAXIA BODE"S NGC 3031 NEUTRÓNOVA HVIEZDA - MAGNETAR
SUPERNOVAETA CARIME
VÝBUCH SUPERNOVY RODIACA  SA  HVIEZDA  ETA  CARIME
JADRO ML: DRÁHYDVOJICA HVIEZD
JADRO MLIEČNEJ DRÁHY DVOJICA HVIEZD

Pokiaľ našimi skromnými technickými prostriedkami dovidíme, tak galaxií sú stámilióny, malé sa spájajú s väčšími a v každej jednotlivé objekty obiehajú okolo záhadného stredu s obrovskou gravitáciou, kde dochádza ku kolapsu hmoty a času, okolo  ČIERNEJ DIERY  Podľa nepriamych dôkazov sa nachádza v strede každej galaxie a tvorí ju hmota s neskutočnou hustotou a takou gigantickou gravitáciou, že z nej nemôže uniknúť ani svetlo. Preto je čierna a vo Vesmíre je nad ňou pozorovateľný iba takzvaný  HORIZONT UDALOSTÍ . Ak sa dostane hmota za túto hranicu, je trhaná na čiastočky , zohriata na milióny stupňov a nezadržateľne padá do Čiernej diery. Samotnú ju nie je možné pozorovať. Je možné vidieť iba rozžhavenú hmotu, padajúcu obrovskou rýchlosťou do nej. Čierne diery vznikajú zrútením sa veľkých hviezd do vlastného stredu jadra. Čo tomu predchádza než vznikne taká Čierna diera ?  [ Na Foto 2 ]


     FOTO  2  


Jadrovou fúziou sa teda mení Vodík na Hélium. Keď hviezda spotrebuje všetok Vodík, začne spaľovať Hélium. Ešte stále sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Tentokrát vznikajú nové prvky Kyslík, Uhlík, Dusík, Horčík, neskôr v ďaľšej fáze Sodík, Síra a Železo.
[ Pokračovanie na - Odkiaľ sme 2. časť.]

 ODKIAĽ SME 2. ČASŤ 


Nové poznatky